Svetlo, ktoré nevidíme

Autor Anthony Doerr

Marie-Laure žije s otcom neďaleko Národného prírodovedného múzea, kde otec pracuje ako kľučiar a zámočník. Šesťročná Marie-Laure prichádza o zrak, a tak otec postaví dokonalú repliku štvrte, kde bývajú, aby sa dcéra naučila orientovať hmatom a trafila domov. Keď má Marie-Laure dvanásť, do Paríža vtrhnú nacisti, a tak aj s otcom nachádzajú útočisko u samotárskeho prastrýka vo vysokánskom dome na pobreží. Z Paríža si nesú klenot, ktorý je azda najvzácnejším a zároveň najnebezpečnejším artiklom v celom múzeu.
Sirota Werner vyrastá s mladšou sestrou v nemeckom banskom mestečku. Jedného dňa naďabia na jednoduchý rádioprijímač a chlapec jeho čaru okamžite podľahne. Z Wernera sa stáva opravár a s týmito dôležitými technickými výdobytkami si rozumie ako málokto. Vďaka jedinečnej zručnosti sa dostane na prestížnu internátnu školu pre Hitlerovu mládež, kde vládne disciplína a drezúra, a neskôr do špeciálnej jednotky, ktorá má za úlohu vyhľadávať a likvidovať akékoľvek známky odboja. Werner si postupne uvedomuje, že jeho talent má na svedomí mnohé životy, vydáva sa na púť do hlbín vojnovej mašinérie a napokon sa ocitá v Saint-Malo, kde stretáva Marie-Laure.
Román Anthonyho Doerra je nádherný aj strhujúci príbeh mladučkej slepej Francúzsky a mladého Nemca, ktorí sa snažia uniknúť pred hrôzami druhej svetovej vojny.

Súvisiace články

TÁTO KNIHA ZÍSKALA PULITZEROVU CENU. A OPLATÍ SA!

Ukážky z knihy

Podlaha sa už netrasie, no hluk ešte neutíchol. Dlaňou si prikryje pravé ucho. Hukot zúri ďalej, bzučí tisíc včiel, sú veľmi, veľmi blízko.
„Už to utíchlo?“ opýta sa, no nepočuje vlastného slova. Ľavú stranu tváre má vlhkú. Po slúchadlách, ktoré mal na ušiach, ani stopy. Kde je pracovný stôl? Kde je vysielačka? A čo ho to ťaží?
Z pliec, hrude a vlasov si vyťahuje horúce kúsky kamenia a dreva. Nájsť baterku, zistiť, ako sú na tom ostatní, skontrolovať vysielačku. Zistiť, či sa dá odtiaľto vyliezť, a čo to má s ušami. Toľko racionálne kroky, ktoré treba podniknúť. Pokúša sa posadiť, no strop je akosi nízko, vrazí doň hlavou.
Teplo. A teplota stúpa. Zamkli nás do debny, pomyslí si Werner, a hodili ju do sopečného krátera.
Sekundy bežia. Možno sú to minúty. Werner kľačí. Svetlo. Potom prídu na rad jeho druhovia. Potom východ. Sluch. Možno sa chlapi z Luftwaffe predierajú troskami a idú im na pomoc. Lenže nemôže nájsť baterku. Nemôže sa ani postaviť.

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!

0.0/5 hodnotení (0 volieb)
Svetlo, ktoré nevidíme

Komentáre

blog comments powered by Disqus
Booksite.sk