Fredrik T. Olsson - Reťazec skazy
Aká iná katastrofa by nás mala zabiť, ak nie my sami?
Svet má len jeden veľký problém. Nemá vypestovanú imunitu voči našej hlúposti.
Určite poznáte zákon akcie a reakcie. No ak viete o tejto akcii, znamená to, že musíte reagovať? Proroctvá od dávnych čias mátajú ľudstvo svojimi predpoveďami väčšinou s negatívnym vplyvom na nás. A čím väčšia katastrofa, tým hlúpejšie rozhodnutia, ako túto katastrofu odvrátiť.
Pred pol rokom zmizla Janine, sumerologička (odborníčka na sumerské písmo). Teraz sa stratil aj William, kryptológ vo výslužbe. Jeho žena, novinárka telom aj dušou, sa nenechá presvedčiť, že sa len tak pobalil a zmizol. Spolu so svojím kolegom sa vydá do Amsterdamu za priateľom Janine, pretože je presvedčená, že takisto nezmizla dobrovoľne a že by to mohlo mať súvis. Medzitým sa William ocitne na bližšie neurčenom mieste niekde v Alpách, kde mu predostrú rôzne číselné sekvencie, ktoré treba dešifrovať. Tu sa stretne s Janine a spolu odhalia tajomstvo kódov, ktoré pre svet znamená armagedon.
Po toľkých katastrofických scenároch z dielne USA som milo potešená „katastrofou“ z iného kontinentu. Švédský autor napísal napínavý triler o osude ľudstva, ktorý vás vtiahne medzi múry neznámeho miesta a postaví vás pred časovanú bombu v podobe kódov ukrytých v nás samých.
Verím, že jedným zo zámerov Fredrika Olssona bolo doslova vtiahnuť čitateľa do prostredia Álp, na vojenské cvičisko, či do Amsterdamu na strechu budovy internátu. Pocitovo to bol zážitok z prvej ruky. Mala som pocit, že som súčasťou tohto príbehu ako veľmi aktívny pozorovateľ. Príbeh ma od začiatku pohltil, knižka sa nedala odložiť len tak bokom. Filozoficky sa mi idea celého príbehu veľmi páčila. Počas čítania som si kládla rovnaké otázky, aké kládli aj hlavní hrdinovia svojim, povedzme, zamestnávateľom. Autor dômyselne použil ľudskú zvedavosť proti nám samým, z čoho vzniklo veľmi vydarené dielo. Poznáte predsa to úslovie „zvedavosť zabila mačku“. No v tomto prípade je tou mačkou ľudstvo, ktoré sa ocitne na prahu vyhynutia vlastnou hlúposťou. Po prečítaní tohto príbehu nadobudnete pocit, že za všetko, čo sa nám deje, si môžeme len a len sami, nepomôžu nám ani vedci ani šifry, iba zdravý rozum, ktorý sa niekde stratil. Pretože my, ľudia, máme tendenciu vždy hasiť to, čo nás nepáli a dokážeme vyvolať požiar, pred ktorým neujdeme.
Niekedy som mala pri čítaní pocit, že sa stratím v čase aj priestore, pretože časová os príbehu bola posplietaná z prítomnosti, minulosti a miestami aj budúcnosti. Ktovie, či bolo úmyslom autora trošku sa zahrať s časom a súvislosťami s tým spätými. Dôležité však bolo, že si dané momenty viete uložiť do správneho poradia už v priebehu knihy a nie až na záver.
Zápletka príbehu vás bude neustále tlačiť do hľadania odpovedí na otázky, ktoré si kládli aj William a Janine a budete rovnako zúfalí, ako boli aj oni, keď im zadali úlohu rozlúštiť zmysel kódov. William bol v podstate veľmi atypickou postavou. Na začiatku príbehu to bol človek so samovražednými sklonmi. Na pozadí celého príbehu sa odvíjala aj jeho vlastná tragédia, o ktorú sa s nikým nedokázal podeliť. Dokonca ani s vlastnou manželkou. Pomyslíte si, že takého človeka nedokážu ničím prinútiť, aby pracoval pre tajnú bezmennú organizáciu. Myslela som si to aj ja. Z psychologického hľadiska mu dali zmysel, ktorý sám márne hľadal. Niečo, v čom by sa našiel a cítil sa užitočný, i keď miestami aj veľmi frustrovaný. Vedel, že to, na čom mal pracovať, sa snažili rozlúštiť rôzni vedci už posledých 50 rokov. Vedel, že toľko času nemal, nakoľko po svete sa už pohybovala časovaná bomba, ktorá vybuchla skôr, ako tomu stačili zabrániť.
Janine bola odvážnou zajatkyňou. Keby nebola skúsenou horolezkyňou, ťažko si viem predstaviť jej a Williamovu účasť pri úteku z pevnosti. Jej prekvapivé vedomosti z úplne iných odborov boli miestami nepochopiteľné, ale nevystupovali do popredia a nekazili dojem o jej špecializácii na sumerské písmo. A samozrejme, keby sa jej nepodarilo stretnúť s Williamom na tej istej chodbe rozľahlého podzemného bludiska pevnosti, sotva by si začali dávať dve a dve dokopy. Kto z nich bol Sherlock Holmes a kto doktor Watson, sa nedalo presne povedať, pretože jeden dopĺňal druhého a spoločnými silami našli aj riešenie.
Skúsených čitateľov napínavých trilerov záver neprekvapí. Rozuzlenie celej záhady je také jednoduché, až sa mi nechcelo veriť, že tým vedcom, čo lúštili kódy pred Williamom a Janine, sa na to nepodarilo prísť. Je to však o myslení ľudí. Čím jednoduchšie riešenie sa za celým problémom schováva, tým zložitejšie zadanie má daná úloha. A ak tou úlohou je zachrániť ľudstvo, riešenie sa poskytne aj samo.
Informácie o knihe
Jazyk: SK
Vydavateľ: IKAR
Rok vydania: 2014
Počet strán: 536
Naše hodnotenie
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!