Beatrica Čulmanová, Svetozár Košický – Slovenské povesti
Slovenské kultúrne dedičstvo
Na aké povesti a legendy si spomínate z rozprávania predkov či z výučby v škole? Určite to bude Bátorička, snáď aj povestný lietajúci Cyprián a možno ešte niečo úzko späté s okolím, v ktorom žijete. A čo ďalej? Ak si už na viac nedokážete rozpamätať a ak by ste radi vytiahli zopár klenotov z bohatej pokladnice legiend a povestí našej krajiny, možno je práve čas začítať sa.
Slovenské povesti sú výnimočné vo viacerých ohľadoch. Nedá sa tvrdiť, že by prinášali výnimočný obsah, napokon, na poli tohto žánru sa nič nové vymyslieť nedá. Napriek tomu všetky povesti prinášajú súhrnne v jednej knihe, svojím územným zameraním zaberajú celé Slovensko, a to všetko podávajú navyše v príťažlivom obale a grafike, ktorá napodobňuje historické písmo a starý pergamen. Ku grafickej stránke prispieva navyše použitie ornamentov a kresieb, ktoré ozvláštňujú a obohacujú text a robia ho prístupným aj pre mladšieho čitateľa rozvíjajúc fantáziu. Všetky tieto vizuálne prvky navyše ladia v podobných farebných odtieňoch.
Jednotlivé povesti nesú jednoduché názvy podľa miest, na ktoré sa viažu, čo umožňuje dobrú orientáciu v radení jednotlivých textov. S tým súvisí aj samotný obsah povestí – niektoré totiž vysvetľujú i to, ako získali niektoré miesta svoje mená a reputáciu. Dozvedáme sa tak, prečo je Svätý Jur Svätým Jurom, podľa koho je pomenovaný hrad Beckov či prečo nesie rod Pálfiovcov vo svojom erbe jeleňa s polovicou kolesa. Iné zas vykresľujú, ako si naši predkovia prestavovali a vysvetľovali prírodné i ostatné javy, ktoré ich obkolesovali v bežnom živote – búrky, vznik opálov, rozpad hradov.
Povesti nás zanesú do časov, kedy naše územie obývali draky, kedy sa za každým rohom ukrývalo nejaké strašidlo, či rovno čert a víly omamne tancovali na lúkach. Nuž, a priznajme si, aj do časov, kedy naši predkovia prekypovali omnoho väčšou fantáziou ako my. No napriek všetkému sa v povestiach stretávame s bežnými ľudskými túžbami po láske, naplnenom živote, úspechu či šťastí. Ich postavy sa neraz musia vyrovnať nielen s nešťastiami, obludami, ale aj s ľudskou zlobou a závisťou, ktorá často napácha ešte väčšie škody. Vďaka mravným prvkom pôsobia príbehy výchovne, i keď nie všetky končia tak, ako by si to čitateľ zrejme predstavoval. Tým sa povesti líšia od rozprávok, i keď v nich môžeme nájsť aj mnoho rozprávkových motívov.
Jednoznačne najprínosnejšie je prepojenie jednotlivých príbehov s realitou, a to či už s miestnymi reáliami, alebo historickými osobnosťami (Tatári, Cyprián, Jánošík), ale aj s konkrétnymi miestami, ktoré stále dýchajú minulosťou. Napríklad už len predstava návštevy zámku (Smoleníc) je oveľa príťažlivejšia vďaka krbu, cez ktorý sa vraj zlý správca prepadol do pekla a ktorý tam stojí dodnes. Podobné prepojenia posmeľujú čitateľa vyraziť a presvedčiť sa na vlastné oči, ideálne s celou rodinou. Tak čo, necháte sa zlákať aj vy?
Naše hodnotenie
Informácie o knihe
Slovenské povesti Beatrica Čulmanová
- Žáner: Slovenská súčasná
- Jazyk: SK
- Vydavateľ: Príroda
- Vydanie: 2014/10
- Počet strán: 344
- ISBN: 978-80-07-02401-4
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!