Sixtínska kaplnka - Fresky z 15. storočia

Duch renesancie, na ktorom sa zakladá to najlepšie z európskej civilizácie, je obsiahnutý v dvoch symboloch.

Prvý symbol, v ktorom je možné rozpoznať počiatočné znaky humanizmu ako novej éry v myslení človeka a chápaní sveta, je Brunelleschiho kupola chrámu Santa Maria del Fiore vo Florencii. Ten druhý, ktorý je vrcholom tohto mimoriadneho obdobia európskej kultúry, je jednoznačne maliarska výzdoba Sixtínskej kaplnky v Ríme, dielo Michelangela Buonarrotiho a ďalších významných umelcov talianskej renesancie.

Na 1 200 štvorcových metroch fresiek Michelangelo vlastnými silami a gigantickým výkonom zobrazil v rokoch 1508 – 1512 Stvorenie sveta a v rokoch 1536 – 1541 na zákazku pápeža Júliusa II. Posledný súd. Vzniklo dielo, ktoré je nádherným biblickým rozprávaním v obrazoch, ale aj skutočným vyjadrením zázračnej spriaznenosti dvoch síl – Božieho a kresťanského posolstva a tvorivej vôle Človeka.

Michelangelovo maliarske veľdielo nemá v histórii obdobu, nielen svojou rozmernosťou. Osobný výkon jedinečného majstra, jeho schopnosť zlúčiť umeleckú predstavu s architektúrou do jednotného celku, duchovnosť a konkrétnosť diela sú nenahraditeľné a zostanú neprekonané. Mocou svojich farieb a zobrazených postáv predstavuje ten najucelenejší dôkaz rozkvetu umeleckého talentu inšpirovaného Slovom, je odkazom dotyku Človečenstva s Bohom. Zmysel tohto diela pretrváva stáročia. Každý deň desiatky tisíc návštevníkov tejto pokladnice s úžasom dvíhajú hlavu k maľbám, ktoré sa nachádzajú na stenách Sixtínskej kaplnky a na klenbe v dvadsaťmetrovej výške.

Fresky na južnej, severnej a západnej stene a portréty pápežov

Nástenné fresky tlmočia príbehy Mojžiša a Ježiša Krista prostredníctvom diel, ktoré sú navzájom prepojené podľa ikonografického plánu daného Sixtom IV. Cyklus fresiek sa začína od južnej steny pri oltárnej stene a pokračuje severnou stenou pri oltári striedavo až po poslednú pri severnej strane vstupnej steny.

Južná stena:
Freska Mojžišov návrat do Egypta (Perugino), nad ňou dvaja pápeži: sv. Klement I. a sv. Evarist

Severná stena:
Freska Krst Ježiša v Jordáne + replika nad kruhom so Všemohúcim Bohom; nad freskou dvaja pápeži: sv. Anaklét I. a Alexander I.

Južná stena:
Freska Výjavy z Mojžišovho života (Botticelli), nad ňou dvaja pápeži: sv. Sixtus I. a sv. Hyginus

Severná stena:
Freska Pokúšanie Krista (Botticelli), nad ňou dvaja pápeži: sv. Telesfor a sv. Pius I.

Južná stena:
Freska Prechod cez Červené more (Biagio d’ Antonio Tucci), nad ňou dvaja pápeži: sv. Anicet a sv. Eleutér

Severná stena:
Freska Povolanie apoštolov (Ghirlandaio), nad ňou dvaja pápeži: sv. Sóter a sv. Viktor I.

Južná stena:
Freska Mojžiš zostupuje z vrchu Sinaj Odovzdanie tabúľ s Desatorom) (Cosimo Rosselli), nad ňou dvaja pápeži: sv. Zefyrín a sv. Urban I.

Severná stena:
Freska Kázeň na vrchu (Cosimo Rosselli), nad ňou dvaja pápeži: sv. Kalixt I. a sv. Poncián

Južná stena:
Freska Potrestanie vzbúrencov (Botticelli), nad ňou dvaja pápeži: sv. Anter a sv. Kornel

Severná stena:
Freska Kristus odovzdáva kľúče Petrovi (Perugino), nad ňou dvaja pápeži: sv. Fabián a sv. Lucius I.

Južná stena:
Freska Mojžišov testament a smrť (Luca Signorelli a Bartolomeo della Gatta), nad ňou dvaja pápeži: sv. Štefan I. a sv. Dionýz

Severná stena:
Freska Posledná večera (Cosimo Rosselli a Biagio d’ Antonio), nad ňou dvaja pápeži: sv. Sixtus II. a sv. Félix I.

Vstupná stena, južná strana:
Freska Rozjímanie nad Mojžišovým telom (Matteo da Lecce), nad ňou dvaja pápeži: sv. Eutychián a sv. Marcel I.

Vstupná stena, severná strana:
Freska Zmŕtvychvstanie Krista (Hendrick van der Broeck), nad ňou dvaja pápeži: sv. Marcelín a sv. Kajus

Transenna a chórové stally

Mramorová transenna a chórové stally od Mina da Fiesole, Andreu Bregna a Giovanniho Dalmatu.

Podlaha
Opis mozaikovej dlažby z viacfarebného mramoru s kosmatskou dekoráciou.

Reprodukcia postupu označujúceho smer procesnej cesty.
Reprodukcia podlahových mozaík určujúcich miesto pápežského stolca, kardinálskych sedadiel a príchod procesie celebrantov počas obradov.