V posteli starého mládenca

Autor Tracy Anne Warrenová

Hlavným hrdinom ďalšieho príbehu z obľúbenej série o šľachtickom rode Byronovcov je štvrtý z bratov Drake, príťažlivý starý mládenec. Lord Drake Byron vedie mimoriadne rušný život, a tak nemá kedy pomýšľať na ženenie. Tento geniálny vedec a matematik vymyslel šifru, ktorá má pomôcť Angličanom poraziť Napoleona. Pochopiteľne, o nerozlúštiteľnú šifru má záujem aj druhá strana. Ibaže Drake nemá najmenšie tušenie, že pôvabná dievčina Anne Greenwayová, ktorú najal ako domácu, je v skutočnosti francúzska špiónka...

  • Žáner: Romantika, Román pre ženy, Historické romány
  • Jazyk: SK
  • Vydavateľ: Slovenský Spisovateľ
  • Väzba: Pevná väzba
  • Formát: 130 x 200 mm
  • Hmotnosť: 326 g
  • Počet strán: 264
  • Vydanie: 2014/07
  • Poradie vydania: 1.
  • ISBN: 978-80-220-1793-0
  • EAN: 9788022017930

Súvisiace články

DIABOLSKY PRÍŤAŽLIVÝ STARÝ MLÁDENEC

Ukážky z knihy

Londýn, Anglicko
Apríl 1813
Lord Drake Byron rázne vošiel do pracovne, utierajúc si kriedový prach do bielej hodvábnej vreckovky. Prišiel rovno z dielne, kde ešte pred chvíľou formuloval svoju najnovšiu matematickú teorému. Z práce ho však vyrušil majordóm, ktorý mu prišiel bezočivo pripomenúť, že naňho už takmer hodinu niekto čaká.

Zadíval sa na chrbát ženy v čepci a jednoduchých tmavomodrých šatách. Sedela na stoličke pri pracovnom stole vystretá ako pravítko. Má právo byť podráždená, lebo musela tak dlho čakať. Na druhej strane, čakanie predsa patrí k životu každého sluhu, či nie?

Ak sa rozhodne zamestnať ju ako svoju domácu, musí si zvyknúť na jeho nestále a nepredvídateľné správanie. Okrem toho musí mať silnú povahu, aby v nej občasné neúmyselné výbuchy pri jeho experimentoch nevyvolali strach a hrôzu. V minulosti od neho odišlo už viacero slúžok. Niektoré dievčatá boli príliš krehké – nezniesli hluk a štipľavý pach, ktorý sa z času na čas šíril po celom dome.

Matka sa ešte vždy bála, že vyhodí do vzduchu aj sám seba, ale za tie roky sa aj so zvyškom rodiny zmierili s jeho záujmami a výstrelkami a vzdali sa pokusov nejako ho zmeniť. V súčasnosti však mama nemala dôvod na obavy, keďže sa s vášňou oddával teoretickej matematike, nie novým vynálezom.

Na dnešný pracovný pohovor však nechcel meškať. Vlastne nikdy nemeškal úmyselne. Ibaže niekedy sa tak zahĺbil do práce, až celkom zabudol na čas.

„Ospravedlňujem sa, že ste museli čakať." Obišiel stôl a sadol si. „Nemohol som odísť od práce."

Ani nezdvihol zrak a začal listovať vo vysokých stohoch dokumentov na leštenom stole z orechového dreva. Napokon spomedzi nich vytiahol jedinú stránku.

„Pracovná... hm... agentúra mi poslala váš životopis, pani... Greenwayová," pokračoval, pohľadom kĺžuc po papieri. Ešte vždy nezdvihol zrak. „Zatiaľ som nemal čas do hĺbky preštudovať všetky podrobnosti. Čo keby ste mi prezradili niečo o sebe? Predpokladám, že ste so sebou priniesli odporúčania."

„Áno, pane," odpovedala jemným zvonivým hláskom, ktorý mu pripomenul vtáčí spev, letný vánok a – ktovie prečo – vyhriatu posteľ a pokrčené prikrývky po vášnivom milovaní. „Tu sú."

Po chrbte mu prebehol mráz. Zdvihol zrak a vytreštil oči. Čakal bucľatú materinskú paniu v strednom veku, podobnú predchádzajúcej domácej. Táto žena však nebola stará ani bucľatá a ničím nepripomínala jeho matku. Ani žiadnu inú matku, akú kedy videl. Práve naopak, pomyslel si pri pohľade na jej štíhlu postavu a mladistvú tvár.

Koľko má rokov, dočerta?

Sklopil zrak a znova preletel dokument.

Meno: pani Anne Greenwayová

Rodinný stav: vdova

Vek: 29 rokov

Dvadsaťdeväť? Ako môže mať táto mladá žena sediaca oproti o rok viac ako on? Keby to nestálo na papieri, neveril by tomu. Bol by presvedčený, že sotva vyšla zo školy. No určovanie veku druhých ľudí je istotne nepresná veda. Presne ako hodnotenie vzhľadu. Neoplývala síce klasickou krásou, ale bola nepopierateľne príťažlivá. Bola... plná života. Mala smotanovú pleť, výrazné lícne kosti, hladké broskyňové líca, srdcovitú tvár, žiarivé svetlohnedé oči s dlhými mihalnicami, dlhý rovný nos a plné ružové pery, ktoré vyzerali ako stvorené na to, aby ich niekto pobozkal.

Najväčšmi ho však prekvapili jej vlasy, ktoré si nemilosrdne zaplietla a vypla do uzla pod čepiec. Ak dobre videl, hrali všetkými jesennými farbami od najtmavšej hnedej po teplú červenú a zlatistú. Boli však pretkané veľkým počtom šedivých pramienkov, ktoré sa leskli ako vzácne striebro.

Už šedivie, začudoval sa.

Možno má naozaj dvadsaťdeväť rokov.

„Môžete sa sám presvedčiť, že všetky sú pozitívne," odvážila sa dodať tým svojím jemným hlasom. Predklonila sa a podala mu hrubý krémový pergamen, ktorý zvierala v drobnej rúčke v tmavomodrej rukavici.

Zamračil sa, natiahol ruku, rozložil pergamen a začítal sa doň.

„Vidím, že máte vynikajúce odporúčania," povedal. „Naposledy ste pracovali pre rodinu Donaldovcov v škótskom Armadale. To mesto nepoznám. Kde sa nachádza?"

„Celkom na severe na ostrove Skye."

„Aha. Prečo ste odišli?"

Slabo sa zachmúrila.

„Rodina... sa rozhodla emigrovať do Ameriky, podobne ako mnoho iných škótskych rodín. Nechcela som ísť s nimi."

„Vy nie ste Škótka." Vyznelo to skôr ako konštatovanie než otázka. „Máte anglický prízvuk. Ak sa nemýlim, pochádzate zo severozápadu Anglicka."

Zaskočilo ho, ako kultivovane sa vyjadruje. Keby o nej nič nevedel, považoval by ju prinajmenšom za príslušníčku nižšej šľachty. No vyššie postavení sluhovia sa často zbavujú prízvuku, aby mali v živote viac príležitostí.

Prekvapene zdvihla obočie. „Áno, máte pravdu."

„Ako ste sa dostali až do Škótska? Prečo ste boli zamestnaná tak ďaleko od domova?"

Sklopila zrak. „Donaldovci uverejnili inzerát, presne ako vy, pane. Po manželovej smrti som sa ocitla v ťažkej situácii. Skôr ako som sa vydala, pracovala som ako obyčajná slúžka a neskôr ako osobná slúžka panej domu. Práca domácej sa mi zdala ešte nádejnejšia."

Prikývol a znova sa zadíval na jej odporúčania.

„Deti nemáte, je tak?"

„Nie, nemám."

„Myslíte si, že v Londýne sa vám bude páčiť? Je celkom iný ako severské dediny." Na chvíľu sa odmlčal. „Okrem toho nie som ženatý a moja domácnosť zrejme ničím nepripomína tie, na ktoré ste zvyknutá. Nemám manželku a netúžim sa ženiť, takže si robím, čo sa mi zapáči, a nedodržiavam nijaký režim. Týždeň možno strávim zamknutý v dielni, a potom sa narýchlo rozhodnem usporiadať večierok pre priateľov. Ak vás zamestnám, budete sa musieť ustavične prispôsobovať meniacim sa podmienkam."

Tvárou jej preletel zvláštny krivý úsmev.

„Hádam zistíte, že sa viem prispôsobiť akejkoľvek situácii, pane. Verím, že všetky domácnosti sú v podstate podobné, a som si istá, že zvládnem viesť tú vašu, nech máte akokoľvek nepravidelný rozvrh."

Nadýchla sa a pokračovala: „Čo sa týka Londýna, v súčasnosti mi mestský život dokonale vyhovuje. Už sa teším na zmenu a vzrušenie s ňou spojené."

„Hm," vydýchol nerozhodne.

Presne to ma trápi, pomyslel si. Zmena a potenciálne vzrušenie spojené s tým, že bude bývať v mojom dome. Je príliš pekná, a hoci má už dvadsaťdeväť, vyzerá oveľa mladšie, čo nie je najlepšie. Keby si chcel nájsť novú milenku, bolo by to iné. Okamžite by ju ubytoval v peknom mestskom domčeku. Neprišla mu však zohrievať posteľ a on nebol ten typ, čo využíva slúžky alebo domáce. Musel však uznať, že ešte nikdy ho nijaká z jeho podriadených (vrátane potenciálnych) nepriťahovala tak ako ona.

Kiežby sa bývalá domáca pani Beattyová pred mesiacom nečakane nerozhodla, že dá výpoveď. Spravila to celkom bez varovania a akosi naliehavo, nervózne dodala, že sa sťahuje k moru.

„Zdravie mi už neslúži ako kedysi," vysvetľovala, „a lekár mi odporúčal miernejšiu klímu."

Drakeovi sa videlo, že je zdravá ako repa, ale nemienil sa s ňou dohadovať. O týždeň si zbalila kufre a nasadla do prenajatého koča, ktorý ju odviezol z mesta.

Sklopil zrak a zadíval sa na dokumenty v rukách.

Pani Greenwayová je nepochybne výnimočne skúsená domáca. Navyše sa mu nechcelo zaťažovať s ďalšími uchádzačkami. A predsa...

Odložil odporúčania, pozrel jej do žiarivých očí a pripravil sa predniesť nevyhnutné.

Kiežby nebola taká pekná!

Nezamestná ma, uvedomila si Sebastianne Dumontová a zaťala nechty do hnedej bavlnenej kabelky v lone.

Srdce sa jej rozbúchalo ako splašený vtáčik a celá stuhla od strachu.

Musí ma prijať. Iná možnosť je nemysliteľná.

Najskôr sa jej zdalo, že pohovor prebieha veľmi dobre. Odpovede, ktoré sa naučila naspamäť, jej poľahky vychádzali z úst. Zdalo sa jej, že ho zaujala, no potom zamyslene stíchol.

Znova zovrela kabelku a mlčky uvažovala nad jeho otázkami a svojimi odpoveďami.

Spravila som chybu?

Prišiel na to, že som mu narozprávala samé lži?

Ako mohol zistiť, že klame, keď jej scenár starostlivo vymysleli a dôkladne pripravili tí, pre ktorých je podvádzanie druhých každodennou prácou?

Vedela, že Napoleonovi muži urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby jej zabezpečili túto pracovnú pozíciu a prístup do domu lorda Drakea Byrona. Postarali sa, aby jeho bývalá domáca odišla z dlhoročného zamestnania. Cestu jej vydláždili hrozbami a peniazmi.

Takisto zariadili, že pracovná agentúra vyslala na pracovný pohovor práve ju, Sebastianne Dumontovú.

Očakávali, že sa jej podarí získať prácu domácej a navyše informácie, ktoré od nej požadovali.

Nesmie zlyhať. Za neúspech by zaplatila privysokú cenu. Prišla by o všetko, čo má na tomto svete najradšej.

Jej perspektívny zamestnávateľ bol celkom iný, ako si predstavovala.

Jej otec – matematik – doma často spomínal lorda Drakea. Hovoril o ňom ako o jednom z najšikovnejších mužov súčasnosti v oblasti prírodných vied, teoretickej fyziky a matematiky.

Drake bol vraj génius. Titul z Oxfordu aj Cambridgea získal, skôr ako dovŕšil dvadsať, a odvtedy mu udelili množstvo prestížnych ocenení vrátane Copleyho medaily.

Keby v jej rodnom Francúzsku aj v iných európskych krajinách nezúrila vojna, na kontinente by ho istotne vítali s otvoreným náručím. V súčasnosti však niektorí ľudia dychtili po výsledkoch jeho práce, najmä tej tajnej, ktorú vykonával pre britskú vládu v oblasti kryptografie a matematických šifier.

A práve tie výsledky mala získať.

Vedela o ňom dosť, a tak predpokladala, že bude starší, zhruba vo veku jej otca, s rednúcimi vlasmi, zvráskavenou tvárou a mäkkým okrúhlym bruchom.

Lord Drake však nebol ani okrúhly, ani zvráskavený.

Práve naopak. Bol mladý, pekný, nezvyčajne svalnatý, vysoký, štíhly, so širokými plecami, mohutnou hruďou a plochým bruchom.

Zaujal by ženu v akomkoľvek veku. Mal husté gaštanové vlasy, aristokratický nos, pekne krojené pery, hranatú bradu a na pohľad vyzeral veľmi príjemne. Predsa ju však najväčšmi očarila inteligencia a veselosť, čo mu vyžarovali zo svetlozelených očí. Pochopila, že si musí dávať pozor a nehľadieť do nich pridlho, aby ju náhodou neodhalil. Drake nesmie nikdy zistiť, kto je v skutočnosti a čo zlé mu chce vykonať.

Najskôr ho však musí presvedčiť, aby ju zamestnal. Inak všetko ostatné stratí zmysel.

„Som veľmi usilovná, pane," prehovorila, skôr ako stihol povedať niečo, čím by ukončil celý pohovor. „Ubezpečujem vás, že lepšiu domácu nenájdete."

Zvraštil obočie. „Som si istý, že vravíte pravdu, pani Greenwayová, a predsa nie som presvedčený, že..."

„V agentúre spomínali, že predchádzajúca domáca s vami strávila veľa rokov," skočila mu do reči.

Prikývol. „Pracovala pre mňa, odkedy som kúpil tento dom na Audley Street."

„Viem si predstaviť, že jej odchod vám istotne narušil režim, hoci aj taký nepravidelný, ako máte vy."

„Áno, to je pravda," prikývol.

„Dovoľte, aby som to napravila. Prijmite ma a ja sa postarám, aby vaša domácnosť fungovala rovnako hladko a dobre ako predtým. Alebo ešte lepšie."

„Ešte lepšie?" zamyslene zopakoval hlbokým barytónom, ktorý ňou prenikol ako hlt teplého brandy. „Sebavedomie vám očividne nechýba." Rozhostilo sa ticho a on sa znova zachmúril. „Ste nepochybne kvalifikovaná, a predsa..."

Stislo jej srdce a zovrela kabelku, aby nevidel, ako sa jej trasú prsty. Bez premýšľania sa predklonila. „Prosím, pane. Tú prácu potrebujem. Cesta zo Škótska nie je zadarmo a vdovské mi vystačí iba na obmedzený čas. Dovoľte, aby som vám dokázala, že sa o vás postarám. Sľubujem, že neoľutujete."

Aspoň nie hneď, dodala v duchu.

V ústach jej vyschlo, srdce jej prudko bilo. Čakala na jeho odpoveď. Azda bude súhlasiť. Ak nie, nezostane jej iné, iba sa uchýliť k iným, zúfalejším činom. Tie ju však desili natoľko, že o nich ani nechcela uvažovať.

Pomaly zdvihol zrak a prepichol ju jasnými zelenými očami. Prinútila sa neodvrátiť tvár, nedívať sa inam. Ani sa nepohla, aby ju neodhalil.

Zrazu prudko prikývol. „Dobre teda, pani Greenwayová, presvedčili ste ma. Odzajtra ste moja nová domáca."

Páči sa Vám táto kniha? Zdieľajte ju!

0.0/5 hodnotení (0 volieb)
V posteli starého mládenca

Komentáre

blog comments powered by Disqus
Booksite.sk